Zažil si už zradu človeka,
ktorého si považoval za dobrého priateľa?
Iste je tá bolesť veľmi veľká
a núti ťa stratiť priveľa.
Cítil si sa už niekedy sám,
opustený na druhej koľaji?
Ver mi, ja ten pocit dobre poznám,
ani ja predsa nežijem v raji.
Viem, čo je to pozerať sa z okna
a rozmýšľať nad vlastnou smrťou.
Viem, čo je to dotknúť sa ohňa
a keď odvaha sa stáva nutnou.
Prežila som zradu najlepšieho priateľa
a celý svoj život som tá druhá.
Možno je to na mňa už priveľa.
Asi preto sa niekedy cítim ako mucha,
ktorá každého otravuje a nik ju nemá rád.
Vari len niekedy prídem na rad
a šťastie sa aj na mňa usmeje.
Preto sa nevzdávam nádeje,
ktorá ako jediná pri mne vždy stála
a podržala ma, aj keď som sa bála.
Dúfam, že takto podrží každého,
kto bojí sa všetkého krásneho.
